Prepáčte mi, že dodržiavam rýchlosť !

Autor: Juliana Horváthová | 10.2.2014 o 13:57 | (upravené 10.2.2014 o 14:04) Karma článku: 13,50 | Prečítané:  1904x

Som vodička . Jazdím pravidelne. Rozvážam väčšinou deti do školy, na krúžky, potom si ich pozbieram a ideme späť domov. Bývame mimo mesta, takže trasu dlhú asi 15km absolvujeme každý deň minimálne dvakrát. Na tejto trase sú tri obce. Som človek zodpovedný a dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti nepovažujem za neprekonateľné obmedzovanie rozletu v mojom šoférovaní. Sú úseky v obci, kde je cesta úzka a vedľa nej uzučký chodník tiahnuci sa pred plotmi rodinných domov. Tam je niekedy aj päťdesiatka vysoká rýchlosť, hlavne ak sa po chodníku snaží ísť mamička držiac svoje dieťa za ruku. Ale na trase sú tiež úseky v obci, kde je cesta široká, rodinné domy v nedohľadne a keď sa auto rozgúľa dole kopcom, je ťažké ho udržať na päťdesiatke. Práve toto sú však miesta, kde sa neraz skrývajú páni policajti a merajú rýchlosť. Nechcem platiť pokutu. Aspoň nie vysokú. Preto sa snažím ísť na týchto miestach maximálne šesťdesiatkou. Napriek tomu sa pravidelne cítim ako prekážka na ceste.

Sú chvíle, a nie je ich málo, keď som na danom úseku cesty jediná, kto sa snaží dodržiavať rýchlosť. A tiež sú chvíle, keď sa snažím ísť rýchlejšie v mene zachovania bezpečnosti premávky. Je to vtedy, keď sa na mňa iní vodiči lepia a predbiehajú ma aj v neprehľadných úsekoch. Mám chuť stiahnuť okienko a zakričať im: „ Prepáčte mi, že dodržiavam rýchlosť ! “

Naozaj sa mám ospravedlňovať za dodržiavanie pravidiel? Naozaj musím byť považovaná za “ženu – slabú vodičku” , keď idem v obci “len” šesťdesiatkou? Kde sa všetci tak ponáhľate? A o čo vlastne ide vám, vodiči predbiehajúci v obci, ktorí ma potom brzdíte mimo obce, kde chcem ísť deväťdesiatkou a vy idete svojou stabilnou sedemdesiatkou?

Niekedy mám pocit, že som neodhalila nejaké tajné pravidlo týkajúce sa dodržiavania rýchlosti, ktoré ovládajú všetci vodiči. Zrejme je o tom, že rýchlosť sa má dodržiavať len vtedy, keď sú na úseku policajti s radarom. Treba poznať miesta a vedieť včas zabrzdiť. Ja to neovládam. Škoda. Som odsúdená na uhýbanie sa z cesty, brzdenie, aby sa mohlo predbiehajúce auto predo mňa zaradiť, keď už je v protismere iné vozidlo a na neustále kontrolovanie spätného zrkadla, či sa ten nalepenec na mojom kufri už rozhodol predbiehať, alebo ešte nie.

Všetkým vodičom prajem pevné nervy a veľa ohľaduplnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?