Juliana Horváthová
Nedávajte psa na reťaz
„On žije! Žijeee!“ kričala som s radosťou malého dieťaťa dívajúc sa z auta na malého psíka. Môj muž za volantom sa len naširoko usmieval. Sčasti kvôli mojim bláznivým výkrikom, ale viac kvôli tej bielej postavičke, ktorú videl pred pár dňami natiahnutú vedľa cesty v polohe zrazeného zvieraťa. Keď mi o tom doma povedal, bola som smutná. Malý biely psík, ako sme ho zvykli volať, si nás všetkých získal. Bol ako neznámy známy, ktorého pravidelne vídate cestou do práce. Stretnú sa vám pohľady, usmejete sa na seba, zamávate si. Registrujete sa bez slov. A keď ho dlhší čas nevidíte, máte oňho obavy.